Vytvorme oceánske rezervácie

Klimatická zmena, znečistenie a nadmerný rybolov posúvajú naše oceány na pokraj kolapsu. Potravinová bezpečnosť a živobytie miliárd ľudí sú v ohrození.

Ale máme nádej.

Vedci sú presvedčení, že riešením môžu byť oceánske rezervácie - územia, kde sa morský život a ekosystémy môžu obnoviť a prosperovať, čím sa naše oceány ozdravia a zregenerujú.
Po rokoch kampaní a nátlakov sa podarilo schváliť vôbec prvú Globálnu zmluvu o oceánoch, ale vlády ju teraz musia podpísať, aby sa chránené oblasti v oceánoch stali skutočnosťou!

Chceme, aby svetoví lídri začali urýchlene pracovať na vytvorení týchto chránených útočísk. Len tak sa môžeme zabezpečiť budúcnosť našich oceánov, ale aj všetkého života na Zemi. K roku 2026 ju ratifikovalo 88 krajín a organizácií a Slovensko tak ešte stále neurobilo! Čím viac krajín zmluvu ratifikuje, tým silnejšia bude.

Pridaj sa k nám a požiadaj ministra zahraničných vecí aj vládu Slovenskej republiky, aby ratifikovali Globálnu oceánsku dohodu!

Pestrý život pod hladinou

Oceány a moria ukrývajú komplexný a zložitý morský život, ktorý sa bohatstvom a pestrosťou vyrovná tej najrozmanitejšej prírode na pevnine. Veľryby, korytnačky, tuniaky, albatrosy, žraloky, koralové útesy plné života, chobotnice, delfíny a morské koníky. Oceány sú domovom 80 % všetkého života na našej planéte. A stále sme preskúmali iba 5 % z nich.

Zásadné pri ochrane klímy

Oceány hrajú kľúčovú úlohu pri regulácií a zmierňovaní vplyvov klimatickej krízy. Absorbujú totiž až 30 % oxidu uhličitého a 90 % nadbytočného tepla z globálneho otepľovania. Zmena klímy je zároveň najväčšou hrozbou pre ich budúcnosť. Oceány sa kvôli zmene klímy okysľujú, otepľujú a strácajú kyslík. Ak otepľovanie nezastavíme, do konca storočia stúpne hladina oceánov až o jeden meter a milióny ľudí z pobrežných a ostrovných oblastí budú musieť hľadať nový domov.

Dôležitý zdroj potravy

Pre miliardy ľudí je oceán hlavným zdrojom potravy a ďalším miliónom poskytuje obživu. V ceste im, ale stojí priemyselný rybolov, ktorý vylovil už ⅔ populácie komerčne lovených rýb, z ktorých niektoré sú už na pokraji kolapsu. Od zdravých oceánov je priamo závislý aj cestovný ruch alebo medzinárodný obchod.

Oceány na pokraji kolapsu

Oceány sme priviedli na pokraj kolapsu my sami. Každú minútu v nich skončí množstvo plastov o objeme jedného smetiarskeho auta a priemyselný rybolov už dostal na pokraj prežitia niektoré populácie morských živočíchov. Ich prostredie znečisťujeme ropou a toxickými látkami.

Chránime iba 1 % morí

Tak, ako chránime tie najcennejšie kúsky našej prírody na súši a vytvárame národné parky a rezervácie, musíme nechať priestor prírode aj v moriach a oceánoch. V súčasnosti chránime iba niečo cez 1 % ich rozlohy. Podľa morských biológov a ekologických organizácií, ako je Greenpeace, by malo byť pred deštruktívnym dopadom ľudskej činnosti chránených najmenej 30 % rozlohy oceánov.

Si za urýchlené vytvorenie oceánskych rezervácií?

Oceány za hranicami kontroly pobrežných štátov, teda tzv. medzinárodné vody či voľné moria, patria nám všetkým. Preto ich spoločne musíme chrániť. Koncept siete morských rezervácií predstavil Greenpeace v publikácií Cesta k obnove už v roku 2005. Prelomová štúdia ukázala, ako sa dá za použitia sofistikovaných ekologických kritérií a najnovších vedeckých dát vytvoriť sieť morských rezervácií.

Koncept ochrany oceánov získal podporu z rady ekológov, morských biológov aj niektorých štátov a dostal sa až na pôdu OSN. Globálna dohoda o oceánoch je schválená, ešte ju musí aplikovať do praxe čo najviac jednotlivých krajín. Slovensko by nemalo chýbať. Požiadajme ministra zahraničných vecí aj vládu, aby to urobili, spoločne.